Glocknerkönig – parádna jazda

Glocknerkönig 2022

Prečo práve Glocknerkönig

Nápad vznikol po krásnej jesennej túre na Kráľovu hoľu, ktorá je najvyššie miesto na Slovensku, kam sa oficiálne dostanete na bicykli. Večer sme sedeli pri pivku a kuli plány na ďalšiu spoločnú akciu. Samozrejme musí to byť niečo ešte vyššie a najlepšie úplne najvyššie. A najvyšší cestný prechod široko-ďaleko je Fuschertörl v Alpách. Nejak tak vznikol nápad absolvovať alpský event Glocknerkönig, počas ktorého je cesta Großglockner Hochalpenstraße uzatvorená pre motorové vozidlá a môžete si vychutnať šliapanie s prudkým stúpaním až do výšky 2.571 m n.m. Parádna výzva pre nás nadšencov a dobrá motivácia niečo do začiatku júna natrénovať.

Amatérska, ale poctivá príprava

Nie sme už žiadni dorastenci a tak sme sa príprave venovali skôr rozvážne ako prehnane. Ale samozrejme so všetkou zodpovednosťou, aby nás z kopca neviezli sanitky. V zime sme trénovali každý po svojom. Peter bicykloval na trenažéri, Vlado hlavne behal a ja som vsadil na vysokohorskú prípravu na skialpoch. Bicykel som vytiahol na cesty až v polke apríla, kedy už aktívni cyklisti mali natočené stovky kilometrov. Zvyknutý zo zimy som sa hneď pustil do zbierania výškových metrov. Prvý test sme si dali s Petrom už 8.mája na Kráľovej holi. Vo výške 1600 m nás však prekvapilo množstvo snehu na ceste a tak sme si to vyšliapali dvakrát, aby sa to počítalo. Ďalšou skúškou výkonnosti bola o dva týždne Tatranská trojkorunka (Štrba – Popradské pleso-Sliezsky dom-Hrebienok-Štrba) – krásna túra, na ktorú som sa už dlhšie chystal a teraz mi padla vhod do prípravy. Na konci mája už som mal pocit, že by ten kopec snáď nemal byť až taký problém.

Zlá správa prišla od Vlada – necelý mesiac pred akciou dostal covid a vyzeralo, že má po Glocknerovi aj po Königovi. Zvlášť keď ešte dva týždne pred štartom nebol schopný absolvovať náročnejší tréning. Bol však rozhodnutý ísť, aspoň pokiaľ sa bude cítiť v pohode a snažil sa aspoň posledný týždeň v ľahkom tempe ešte niečo najazdiť.

GlocknerKoenig-profil

Vyrážame smer Kaprun

Príprava skončila a je čas vyraziť smer Kaprun medzi alpské kopčiská. Štartujeme už v piatok ráno, aby bola pohoda aby sme si aj trochu užili alpské prostredie. My s Petrom ideme spolu, Vlado sa k nám pripája na rakúskej diaľnici a frčíme na Salzburg. V Kaprune vystupujeme z auta o šiestej večer a teplomer ukazuje stále takmer 30 stupňov. To nás celkom zaskočilo, čakali sme chladné alpské počasie. Ešteže pretek štartuje už o 7,oo.
Keďže máme zajtra voľný deň, nalieva Vlado svoju delikatesu – trnkový gin a preberáme do neskorého večera taktiku. Nakoniec sa zhodujeme, že najdôležitejšie bude neprepáliť tempo a neprestávať pedálovať.
Na druhý deň sadáme na bicykle a ideme sa do Brucku zaregistrovať. Je to 5 km po rovinke, ideálne na zohriatie pred jazdou. Po vystátí celkom dlhého radu nás zaskočila požiadavka na zálohu 45 EUR za čip, ktorú treba zaplatiť v hotovosti. A tak ideme k bankomatu a druhý pokus. Tentokrát všetko prebehlo hladko, dostali sme štartové čísla s čipom a tašku s banánom a pár darčekmi. Sadáme znovu na bicykle a ideme si pozrieť úvodnú rovinatú časť trasy. Doprava je tu celkom hustá a tak jazdíme radšej po cyklochodníku vedľa cesty. Kocháme sa krásnymi kopcami v okolí a obdivujeme pinzgauské kravičky vysoko v strmých svahoch. Hodnotíme, že prvých 10 km bude zajtra v pohode, to je jasné a ďalej sa uvidí.

25.ročník Glocknerkönig – štartujeme

V nedeľu nás už od štvrtej ráno budia nažhavení cyklisti z vedľajšej izby. Keď vyliezame z postele, chlapci už sadajú na bicykle a miznú z dohľau. My si doprajeme kľudné raňajky a vyrážame z Kaprunu v príjemnom rannom chlade na štart do Brucku. O 6,50 sa zaraďujeme sa na koniec štartového poľa a sledujeme ako sa rad za nami stále rozrastá. Podľa údajov na stránke bolo prihlásených 2262 účastníkov a reálne štartovalo 1663 ľudí. Presne o 7,oo zazvonil kostolný zvon a bolo odštartované. Cyklistický had sa pomaly začína hýbať, ale žiadna tlačenica nevzniká, všetci sú veľmi ohľaduplní. Ambiciózni pretekári, ktorí už mali z predošlých ročníkov dosiahnutý kvalitný čas, štartovali vpredu. A kategória Ultra s najlepšími borcami štartovala už o 6,30.

Na štarte

My štartovou čiarou prechádzame o 7,04 hod. a už rezkejšie šliapeme prvých 10 km, ktoré sa idú v podstate po rovinke. Tu sa celé pole už roztťahuje a rýchlejší jazdci majú dosť miesta predbiehať. Vytvárajú sa skupinky s približne rovnakou rýchlosťou a do jednej z nich sa zaraďujeme aj my. Na trati sú hlavne cestné bicykle, ale jazdci na horských bicykloch tvoria tiež slušnú skupinu, ktorej súčasťou sú aj Vlado s Petrom. Ja som jazdím na gravel bicykli, ktorých vidím v pelotóne tiež dosť.

Zhruba po desiatom kilometri nás čaká prvé zahrievacie stúpanie so sklonom 7-10%, po ktorom sa sklon trochu zmierni a pred nami sa objavuje parkovisko s mýtnicou. Vzdialenosťou je to polovica trate, ale ozajstný kopec začína až tu. Za mýtnicou už začíname šliapať do kopca so sklonom 11% a pelotón znateľne spomaľuje tempo. Tu už ide každý za seba, Vlado kašle na prekonaný covid a stráca sa vpredu, Peter niekde za mnou. Na väčšine ľudí vidno, že hlavným cieľom nie je čas ale vyšliapať až hore. Sklon miestami dosiahne aj 15% a to potom dokážete oddychovať aj v 8% stúpaní.

Na prvej serpentíne s vyznačenou výškou 1.392 m n.m. sa rozprávam s jedným Trenčanom. Hovorím mu, že už je to len ako na Kráľovu hoľu a na tomto parádnom asfalte to nemôže byť problém. On na to, že na Kráľovej holi nebol, ale tu bol pred dvomi rokmi a dostal také kŕče 2 km pred cieľom, že nevládal ani chodiť. Vyzeral tak o 20 rokov mladší… Radšej ho predbieham a ďalej sledujem svoje tepy. Udržiavam to okolo 140 a tak si v duchu hovorím ako ten chlapík, čo skočil z mrakodrapu „Zatiaľ je to dobré, zatiaľ je to dobré…“

Vo výške 1.620m, čo je asi polovica stúpania, je pri reštaurácii Piffkar občerstvovačka. K dispozícii je iontový nápoj a keďže je to v cene, tak beriem pohár a za jazdy exujem. Serpentíny postupne pribúdajú, pri tabuľke Kehre 6 už máme nadmorskú výšku 1.782 m. Práve si hovorím, že už je to len ako na Sliezsky dom, keď ma dobiehajú ďalší dvaja Slováci, otec so synom. Chvíľu debatujeme a vzdávame hold profíkom, ktorí v takomto stúpaní dokážu nasadiť do úniku ako nič. Zhodnotením, že „futbal je pro děcka, cyklistika je ozajstný šport pre chlapov“ ma nechávajú šliapať mojím tempom a už vidím len ich chrbty.

 Nohy idú stále v pohode, dokonca mám pocit, že by som mohol pridať, ale radšej sa držím svojho tempa. Aj tak postupne predbieham viacerých jazdcov, ktorým asi už ku koncu dochádzajú sily. Vyššie však začína fúkať nepríjemný, silný ale teplý vietor a chvíľami mám pocit, že ma sfúkne dole strmým svahom. Našťastie vďaka serpentínam fúka občas aj do chrbta, čo celkom pomáha.

Konečne sa nad nami objavuje vrchol stúpania s parkoviskom a počuť vyvolávanie mien účastníkov, ktorí už prechádzajú cieľom. Mne ešte ostávajú 4 serpentíny a takmer 300 výškových metrov. Stále sa však cítim v pohode, žiadne náznaky kŕčov a dokonca som schopný sa kochať úchvatnou scenériou.

Dve serpentíny pred vrcholom počujem z reproduktorov : „Vladymir aus Slowakei“. Paráda, Vlado zdolal covida aj Königa! Konečne posledná zákruta a už len cieľové stúpanie, na ktorom ešte predbieham Atillu z Maďarska (hlásili jeho meno za mnou 😊 ) a už počujem svoje meno. Vlado už na mňa máva, máme to za sebou. Kým príde Peter, ideme pre tašku s vecami na oblečenie, ktoré nám sem vyviezli autom. Cítime sa v pohode a tak si ešte dáme v trojici ďalšie serpentíny po mačacích hlavách až na Edelweisspitze s výškou 2571 m, kde končila kategória Ultra. Ozaj impozantné, aj keď tu už sa delíme o cestu s motorkármi aj autami, keďže cestu o 10,30 odblokovali. Na vrchole dávame pár fotiek, obliekame si bundy a púšťame sa dole. Našťastie v našom smere autá a motorky jazdia minimálne, ale v protismere je to celkom husté. Užívame si parádny zjazd, pri ktorom sa brzdové kotúče celkom žeravia. V dolnej časti stretávame vedľa cesty niekoľkých neskúsených žiletkárov s ráfikovými brzdami opravovať defekty z rozpálených ráfikov.  

Spokojní, že sme to zvládli, po dobrom obede, pri pivku hodnotíme dnešnú akciu ako výborný nápad a už kujeme ďalšie plány. V Transylvánii sú tiež krásne serpentíny…

Čo je Glocknerkönig

Glocknerkönig je cyklistické podujatie pre každého kto si chce vyskúšať šliapanie na bicykli do poriadneho kopca. Tento rok sa 6.júna na Grossglockner High Alpine Road, ktorá je počas trvania podujatia bez premávky (od 7:00 do 10:30 hod.), konal už 25.ročník tohto podujatia. Na účasť nie je potrebná žiadna licencia, podujatie je otvorené pre všetkých, amatérov, profesionálov aj hobby športovcov. Zúčastniť sa môžete na hocijakom bicykli, len e-biky nie sú povolené. Kategórie Ultra a Classic štartujú v centre Brucku a Light štartuje je mýtnici vo Ferleitene. Cieľ je na vrchole Fuschertörl, 2.445 m nad morom, pre kategóriu Ultra až na Edelweißspitze vo výške 2.571 m.

Dĺžka trate Classic je 27,3 km s maximálnym stúpaním 12% (krátky úsek až 15%) a prevýšením 1.694 m.

Ako sa prihlásiť

Registrácia sa otvára niekedy v novembri/decembri na webe Glocknerkönig. Vybrať si môžete z troch kategórií – Light (prevýšenie 1.330 m), Classic (1.694 m – to bol náš výber) a Ultra (1.814 m – nechceli sme to hrotiť). Registračný poplatok do 31.12. je za 49,- eur, potom sa zvyšuje na 59,- EUR a tesne pred štartom je poplatok už 85,- EUR. My sme sa prihlásili už v novembri a keďže sme vedeli, že peniaze nám už nevrátia, ostávalo nám len začať trénovať 😊

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.