Muránska planina bicyklom – nebicyklom

Muránska planina - Hrdzava dolina

Na Muránskej planine som nebol už pekne dlho. Mal som ju vo svojom wishliste zapísanú na prvých priečkach niekoľko rokov. Vždy sme uprednostnili miesta, kde sme ešte neboli a Muráň sa odsunul na ďalší rok. Aj tentokrát mi síce kamarát na poslednú chvíľu zavolal, že nemôže, ale ja už som sa tak tešil, že som vyrazil sám. Naložil som bicykel do auta a po necelých dvoch hodinách jazdy parkujem o 8,30 v Muráni na parkovisku oproti pekárničke s obľúbenými muránskymi buchtami. 

Nie všade sa môže na bicykli

V národnom parku Muránska planina je už urobených niekoľko cyklotrás, ale do niektorých častí sa na bicykli nedostanete. Preto som sa rozhodol pre kombináciu pešej a cykloturistiky. Rovnako ako posledne šliapem na planinu hore Hrdzavou dolinou starou asfaltkou. Napriek tomu, že je tu stará asfaltová cesta a bežne na nej stretnete kamióny s drevom, cyklotrasa to nie je. Rozhodol som sa po časti doliny s cestou šliapať v sedle. Verím, že som prírode neuškodil. Tempo do kopca je na úrovni chôdze a ani nedymím ako kamión, aj keď celkom fučím. Našťastie včerajšia búrka schladila trochu vzduch a teplota je celkom znesiteľná. Snažím sa ísť tak aby sa mi nerobili červené kruhy pred očami a kochám sa krásnou dolinou. Okrem rôznych drobných spevavcov som mal šťastie aj na orla krikľavého, ktorý predo mnou preplachtil. Inak som v doline nestretol nikoho, čo zážitok z tejto krásnej doliny ešte zosilnilo. V hornej časti doliny stará asfaltka končí a žltá značka pokračuje lesnou cestou, ktorou už idem pešo, vedľa bicykla. Na bicykli by to bol aj tak problém, keďže chodník lesní robotníci slušne rozryli pri sťahovaní dreva. Odmenou za strmý záver sú krásne výhľady na dolinu pariacu sa  po včerajšom daždi.

Orlíček obyčajný - Muránska Planina
Orlíček obyčajný

Muránska planina plná kvetov

Po zhruba 11-tich kilometroch som konečne v sedle Nižná Kľaková, kde z útulne vylieza skupina českých turistov a chystá sa na ďalšie putovanie. Ja sa stále peši napájam na červenú Rudnú magistrálu a pokračujem zase chvíľu do kopca. Ale už som na planine a po prvom strmom úseku sa terén zrovnáva a začína mierne klesať. Zastavujem ešte na vyhliadke, znovu si užívam pohľad na Hrdzavú dolinu a obdivujem množstvo kvetov. V tomto období je Muránska planina krásne zakvitnutá, takže neviete kam sa skôr pozrieť. Neodolám a niektoré kvietky si fotím, nech môžem doma za pomoci apky zistiť, čo som všetko videl. Viem, že takýchto miest ma čaká ešte veľa a tak po chvíľke pokračujem ďalej.

Studňa je krasová lúka

Príjemným zjazdíkom, stále po červenej značke, sa spúšťam k Studni. Je to síce názov lúky, ale verím, že sa tam bude dať doplniť voda do fliaš, ktoré už mám poloprázdne. Stretávam ďalšiu skupinu turistov, tentokrát slovenských a naozaj doplňujem výbornú studenú vodu do fľaše.  Po asfaltke so žltou značkou prichádza zdola cyklista, ja ale hľadám zelenú. Spoliehajúc sa na online mapu som papierovú doma ani nehľadal a teraz zisťujem, že bez signálu žiadna mapa nebude. Našťastie chlapci boli múdrejší a majú stiahnuté aj offline mapy a tak po krátkej porade objavujem nenápadnú odbočku do lesa hneď za priepasťou Ľadová jama. Na bicykli sa dá pokračovať asfaltkou po žltej značke. Ja asfalt až tak nemusím a tak som volil zelenú značku, napriek tomu, že zas treba tlačiť. Bola to síce steeplechase cez popadané smreky (tohto roku padlo naraz veľa snehu), ale podľa stôp som tade nešiel v ten deň ako prvý. Za Havraním sa napájam na zelenú cyklotrasu smer Červená Skala a ďalšie úseky absolvujem v sedle bicykla. Turistická značka nakrátko odbočuje vpravo cez Šindliarku, ja ale pokračujem stále zelenou cyklotrasou. Nejak mi začína popiskovať predná brzda, očividne som zanedbal výmenu doštičiek. Utešujem sa, že ma aspoň včas počujú medvede, keď už sa tu takto motám lesmi sám.

Studňa Muránska planina
Studňa

Na Lopušnej

Pri chate na Lopušnom som si znovu chcel doplniť vodu zo studničky, ale bola potiahnutá nejakým divným filmom, tak som sa radšej rozhodol vydržať so zásobou, ktorú som mal. Medzitým, ako som si znovu fotil kvietky pri studničke, začalo drobne pršať, tak som si na chvíľu sadol pod striešku chaty, obedoval som Marwa tyčinku a čakal čo z toho bude. Z dažďa nakoniec nič nebolo, tak znova pokračujem zvlneným terénom v lese a po lúkach. No nádhera. Záverečný zjazd ma priviedol k rozcestníku na Salašnej, kde opúšťam zelenú a pokračujem po žltej značke, ktorá po chvíli odbočuje z cesty na turistický chodník do lesa. Terén je tu strmý, trochu blatistý a kamenistý, tak tlačím a pod nohami mi tečie potôčik. Tretry, ktoré mi na planine trochu obschli sú znovu mokré. Nevadí, pri tejto teplote to je celkom osviežujúce. Po chvíli tlačenia znovu sadám do sedla a užívam si chrumkavý zjazdík, ktorý ma vypľúva na Veľkej lúke.

Z Veľkej lúky po asfalte

Napájam sa na červenú a modrú turistickú aj zelenú cyklotrasu, ktoré vedie po asfaltovej ceste. Asfaltka je úzka a keďže tento úsek sa teraz využíva ako obchádzka namiesto zrútenej cesty Muráň-Červená skala, tak ma tu celkom natesno obieha množstvo áut. Našťastie je tento úsek po ceste krátky a pri rozcestníku Veľká lúka – Piesky znovu vchádzam do lesa na zlenú cyklotrasu. Pôvodne som sa chcel zastaviť na hrade, ale pri vyhýbaní sa turistom som minul odbočku a tak sa sústredím na prudký technický zjazd, ktorý ma celkom vytriasol. Brzdy boli po dojazde do Muráňa celkom žeravé a doštičky už skoro na nule. Celý zjazd som sa tešil na muránske buchty a tak mierim rovno k pekárničke. Úplne som zabudol, že je nedeľa a pekáreň po vypredaní zásob zatvára. Tak buchty budú nabudúce.

Sysľovisko Biele vody

Otáčam bicykel a šliapem sa ešte pozrieť na sysľovisko Biele vody. Ak ste tam ešte neboli, určite si túto malú zachádzku urobte. Syslíky sú skutočne zábavné a vidieť tieto milé hlodavce je veselý zážitok nielen pre deti. Pobavil som sa na týchto slovenských surikaty a teraz už definitívne mierim k autu.

Celá trasa merala trochu viac ako 48 km, čo je príjemný výlet ak máte radi jazdu na horskom bicykli v teréne a nevadí vám ísť občas vedľa bicykla. Na Muránskej planine sa dajú vybrať aj menej náročné trasy, ktoré vedú po pevných, väčšinou asfaltových cestách. A ak sa kondične necítite byť úplne vo forme, vyskúšajte to na elektrobicykli. V každom prípade Muránska planina a jej divoká príroda stoja za návštevu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *