Slovenský raj je ďalší môj obľúbený kút Slovenska, kde som sa v poslednom čase dostal málo a aj to väčšinou len pod Tomašák. Ako 15-roční sme tu boli s kamarátom na prvom naozajstnom čundri. Stanovali sme na Kláštorisku a vôbec nám nevadilo, že každý deň pršalo. Vlastne sme boli celý týždeň mokrí, ale aj tak sme prešli skoro všetky tiesňavy. Obrovský zážitok pre mladých chlapcov z dolniakov. Aj keď je tu už pár desaťročí, stále na to rád spomínam, Potom sme sem chodili často hlavne v zime. Občas na bežky, ale hlavne liezť na ľadopády. V zime mi pripadal Raj asi najkrajší, ľudí je málo, žiadne tlačenice na rebríkoch, ticho, biela krása.
Slovenský raj pre cyklistov
Keďže tentokrát vyrážam na bicykli, tak tiesňavy vynechám. Trasu som si naplánoval tak, aby som išiel iba po cyklotrasách a neporušoval návštevný poriadok. Našťastie sa situácia za posledné roky zmenila a Slovenským rajom vedie množstvo cyklotrás, ktoré sú zvolené veľmi citlivo. Krásna ukážka, že sa to dá aj v národnom parku. Cyklisti určite radi dodržia návštevný poriadok, keď majú na výber krásne cyklotrasy, ktoré ich prevedú krásnymi zákutiami. Nie je to tak dávno, čo cyklisti nesmeli ani na Glackú cestu, ktorou stáročia chodili vozy, neskôr autá lesníkov. Cyklisti samozrejme chodili a strážcovia parku ich naháňali. Našťastie tie časy sú preč a teraz si môžete Slovenský raj vychutnať aj z bicykla.
Pre túto cyklotúru som sa rozhodol zo dňa na deň a tak jediný parťák, ktorého som stihol presvedčiť bol len môj strieborný Blizz. Kým si to aj on stihol rozmyslieť, bol strčený v aute a vyrážame smer Spišská Nová Ves. Do batohu som hodil ako proviant 3 gély, 2 tyčinky a jeden banán. Veď keby som bol hladný, cestou budú Geravy a potom Podlesok. Plášte som poučený posledným výjazdom vymenil za dravejšie Panaracer Fire Pro. Chlapci v servise mi ich namontovali ako bezdušové, tak ich aspoň otestujem.
Štart a cieľ – Spišská Nová Ves
V Spišskej parkujem oproti Shellke a vyrážam po červenej cyklotrase popri Hornáde. Pri rozcestníku Madaras odbočujem na modrú a potom po žltej smer Malé Pole a pokračujem ďalej po žltej cez potok Hnilica do lesa. Príjemná lesná cesta vedie na Košiarny briežok. Tu som si urobil napriek navigácii prvú neplánovanú zachádzku, keď som minul rozcestník a odbočil po modrej značke namiesto doľava vpravo. Túto poruchu, že poviem vpravo a ukazujem vľavo, pozorujem u seba už dlhšie… Nevadí, času dosť, po absolvovaní trestného okruhu cez Včelinec to na druhý pokus vyšlo a pokračujem modrou do sedla Medvedia hlava. Obloha sa zatiahla, čo mi pri stúpaní vyhovuje. Krv mi však pijú ovady, pre ktoré som pri pomalom tempe do kopca ideálnym terčom. A tak, vďaka plieskaniu sa po stehnách a rukách, stúpam lesom za búrlivého potlesku, čo nechápavo pozoruje srnka kúsok od cesty. Nevadí jej ani keď ju fotím a až po chvíli ladne odskáče.
Na Geravy sa zahrejete
Zo sedla Medvedia hlava vedie lesná cesta stále po modrej k rozcestníku Flajšer, kde som si nevšimol odbočku vľavo dole a pokračoval som automaticky rovno ďalej do kopca. Veď predsa smerujem hore na Geravy. Až keď som dlho nevidel žiadnu značku a navigácia mi tvrdila, že cieľ je stále ďalej, tak som sa otočil a vrátil sa znovu na Flajšer. Tentokrát som zabrzdil a pozrel sa na šípky a vydal sa správne. Doma som potom v mape zistil, že by som sa tou starou cestou znovu napojil na svoju trasu, ale v mobile mi to nejak jasné nebolo. Po vyjasnení smeru sa spúšťam k rozcestníku Pod Flajšerom a odtiaľ pokračujem zelenou cez Vojtechovu samotu na Zadný Hýľ. Tu stretávam niekoľko skupín cyklistov, hlavne na ebajkoch, aj peších turistov. Niektorí sa pred drobným dažďom ukryli v prístrešku a rozbalili proviant. Ja si tiež doplním energiu gélom s minerálmi proti kŕčom a šliapem ďalej strmo do kopca na Predný Hyľ. Tu sa napojím na zelenú cyklotrasu, ktorá ma dovedie až na Geravy. Dáždik medzitým dávno ustal a obednú prestávku si tu robí množstvo cyklistov a turistov. Odolal som voňavým lángošom (ešte bude treba trochu šliapať do kopca) a objednávam si len kofolou s horalkou.
Glacká cesta
Po krátkom oddychu pokračujem ďalej po zelenej na Kozie hrbky, kde sa pripájam na modro značenú Glackú cestu. Táto magická magistrála bola v stredovekej histórii jednou z vetiev tzv. poľskej cesty vedúcej zo severu na juh. Tiahne sa naprieč Slovenským rajom a furmani na vozoch po nej prevážali tovar medzi Spišom a Gemerom. (som vygúglil 🙂 ). Glackú cestu sa určite oplatí prejsť na bajku celú a spojiť výlet s kúpaním na Palcmanskej Maši. Značím si do wishlistu.
Cesta ma zvlneným terénom privádza k bývalej horárni Glac, nachádzajúcej sa na rovnomennej planine. Glac je najrozsiahlejšia zachovalá planina v Slovenskom raji. V jej svahoch sú vyerodované krásne tiesňavy Kyseľ, Sokolia dolina, Piecky, Veľký Sokol, Suchá Belá a Kláštorská roklina. Na Glac a jej poľany vyúsťuje podstatná časť turistických značkovaných chodníkov z tiesňav, takže tu stretávam väčšie skupinky turistov. Sklon cesty sa preklopil a tak so spokojným úškrnom predbieham ebajkerov, ktorí ma obehli keď som fučal do kopca.
Pekný zjazd na záver
Pri ústí roklín Suchá Belá, Malý Kyseľ, Piecky je množstvo ľudí a vozík s bicyklami pre turistov, ktorí sa môžu odtiaľto spustiť na Podlesok. Zopár ich cestou predbieham. Zjazd je celkom prudký, po kamenistej ceste, takže väčšina turistov radšej šliape pešo. V tomto úseku je ich už celkom dosť, takže treba ísť opatrne. Predstavujem si, ako sa tadiaľto driapali furmani s naloženými vozmi a musím ich obdivovať. Som celkom rád, že idem opačným smerom.
Zjazdovanie končí na Podlesku, kde na chvíľu zastavím narovnať chrbát. Uvažoval som nad teplou polievkou, ale všade je plno ľudí, keďže sem sa dá dostať autami. A tak zjem moju obľúbenú Marva tyčinku a pokračujem po hlavnej ceste smerom na Hrabušice. Tu sa napájam na Spišskú cyklomagistrálu, ktorá vedie váčinou poľnou cestou a šliapem do Spišskej. Cestou sa mi ešte stihol rozpadnúť pedál a ja ďakujem, že sa to stalo až na konci cesty.
Prológ
Parádny výlet ukončujem prológom cez celé mesto až k autu, kde mi môj Lezyne Super GPS ukazuje 65 km a 1385 nastúpaných metrov. Spokojný, že som si konečne našiel čas na návštevu Slovenského raja, sa prezliekam do suchého trička a strkám bicykel do auta s otázkou „Tak kam pôjdeme nabudúce?“
Ak sa vám zdá takáto trasa na bicykel náročná, odporúčam absolvovať ju na elektrobicykli. Pre tých, čo ebajk nemajú, je ideálnym riešením požičovňa elektrobicyklov. V súčasnosti ich je na Slovensku celkom dosť, takže si vyberiete.
