Svätojurský maratón 2017 na vlastnej koži

Svätojurský maratón - Marek v akcii

O takomto čase pred piatimi rokmi, poslednú aprílovú sobotu, tu vo Svätom Jure som absolvoval svoj prvý, naozajstný  štart. Vtedy som bol ešte kadet „prvoročák“ a nemal som tušenie do čoho idem. Svätojurský maratón je preto pre mňa  aj akýsi symbol. Je to pre mňa synonymum pre MTB maratón. Od prvého štartu na tomto maratóne si  neviem predstaviť, že by som ho vynechal. Tento rok to samozrejme nebolo inak.

Svätojurský maratón 2017

Prvýkrát na pretekoch

Môj prvý štart bol úsmevný, poučný a zaujímavý zároveň. Pripravoval som sa naň veľmi dlho. Trénoval som ostošesť a môj prvý naozajstný horský bicykel som udržoval vždy v top stave. Keď prišiel čas bezprostredne prichystať bicykel na preteky (večer pred pretekom) rozhodol som sa že mu upgradnem novú reťaz. Nová ligotavá reťaz a stará ošúchaná kazeta nebola  zrovna ideálna kombinácia – určite to poznáte :-). V deň preteku som vysadol z ujovho auta asi pol hodinu pred štartom. Ešte som samozrejme netušil, že sa idem rozjazdiť na „prázdny pedál“. S hrôzou som zistil, že som reálne schopný používať iba najľahší a druhý najľahší prevod. Nemal som na výber. Nežobral som od maminy prachy na štartovné  kvôli tomu aby som to pol hodinu pred štartom zabalil. Bum, zaznel výstrel s pištole a nasledovalo dve a pol hodiny trápenia. Je to tam. S dvomi najľahšími prevodmi som skončil druhý. Paráda 🙂

Svätojurský maratón - Marek v akcii

Vybral som si najdlhšiu trať

Tento rok sa Svätojurský maratón taktiež konal poslednú aprílovú sobotu 29.4.2017. Bol to už 11. ročník. Okrem toho, že bol tento pretek  úvodný pretek  cyklomaratónskej série  Škoda bike open tour 2017, bol zároveň aj 1. kolom Slovenského pohára XCM, a tiež 1. pretekom Župného pohára. Aj tento rok sa, podobne ako po minulé roky, tešil veľkej účasi bikerov zo všetkých končín Slovenska a aj zo zahraničia.

Pretekári Spartak TlmačeOrganizátori pripravili na Svätojurský maratón, ako vždy, tri trate. Prvá trať, najdlhšia, 70km dlhá, bola odštartovaná  o 10:00. Druhá, stredná, 40km dlhá, bola odštartovaná o 11:00. Tu sa štartovalo v dvoch vlnách. Druhá vlna štartovala o 11:20. Posledná trať, najkratšia štartovala o 12:00. Táto merala 25km. Na trati sa nevyskytovali žiadne náročné technické úseky. Bola rýchla. Zjazdy boli priame a dynamické. Na strednej trati boli iba dve dlhšie stúpania + záverečný krátky dorazovák.  Dlhá trať znamenala necelé dve kolečká zo strednej trate, bez úvodného stúpania. Záverečné stúpanie sme šli tiež len raz.

Ja som sa zúčastnil najdlhšej trate. Chcem skúsiť štastie aj v Slovenskom pohári a Škoda bike open tour.

Počasie  na Slovensku sa pomaličky dávalo do poriatku po minulotýždňových výkyvoch. Vyzeralo to, že normálne budeme jazdiť na suchej trati. Nechcelo sa mi tomu veriť. A dobre, že som neveril. V piatok, deň pred štartom pršalo celý deň 😀

Cesta na pretek bola pre mňa asi väčší stres ako pretek samotný. Diaľničiari si vymysleli že uzatvoria D1 – tku. Vedel som o tom, ale v zhone s povinnosťami som na to zabudol. Zraz a odchod sme si určili o 7:30. Šak normálka, hodinka a pol cesta po diaľnici,  o 9:00 sme tam. Zaregistrujeme sa, oblečieme sa, rozjazdíme sa a vyštartujeme sa pretekať. Uvedomil som si to však až keď sme sedeli v aute. „Čo teraz? Nestihneme to“. Nakoniec sme to ale stihli. Videl som, ako cestári tesne po našom prechode prelepovali značky obmedzenia červeným krížikom 🙂

Svätojurský maratón - profil trate
Svätojurský maratón – profil trate

Svätojurský maratón – zážitky a skúsenosti.

Trať sa začínala tradične na svätojurskom námestí. Tento štart má svoje čaro. Organizátori prichystali pre najlepších pretekárov takzvanú VIP zónu do ktorej podľa mojich informácii zaradili prvých dvadsať pretekárov zo slovenského pohára z minulého roku. Zistil som to len tam. Niektorý boli na to hrdý. Ja som sa na VIP zónu však necítil. Utiahol som sa teda na koniec :D. Ešte sme ale mali pár minút do štartu. Popodával som si teda ruky s kamarátmi, pokecali sme a zrazu bum! Prestne tak ako to bolo pred piatimi rokmi. Iba s tým rozdielom, že teraz viem zaradiť aj tažký prevod.

Cyklisti pred štartom Svätojurského maratónu

Pelotón nevydržal dlho pokope. Prvý, osemkilometrový kopec hneď od štartu preveril každého z nás. Roztrhalo sa to tam na drobno. Iba vpredu ťahala skupinka  5-6 eliťákov, s ktorou si Tomáš Višňovský k záveru kopca robil čo chcel. Tu sa mi šlo výborne oproti minulému roku, kedy som ledva vytiahol. Zo začiatku som šiel ale opatrne. Nevedel som čo mám od seba očakávať. Zaradil som teda ťažký prevod a zberal som osamelých pretekárov. Zdalo sa, že tento kopec nemá koniec. Nasledovala „rovina“ po hrebeni s malými hupmi, kde som sa poriadne vyblázdnil. Dupal som ako som mohol. Bolo to super – rýchle a dynamické. Šiel som osamote a snažil som sa dobehnúť jazdca predo mnou. Keď som ho dobehol nasledoval, na môj vkus, veľmi rýchly zjazd. Tu ma tento chlapík potiahol. V jednom krátkom hupe som však neveril vlastným očiam. Normálne som obehol Lukáša Bátoru – kolegu s týmu, ktorého vystrojili aby vyhral tento rok slovenský pohár. Očividne mlel s posledného. Veľmi ma to nabudilo a ťahal som ešte viac :-). Zjazd sa končil asfaltkou, kde sme posadali na rámové trubky na vzor Petra Sagana a zjazdovali. Tí, čo vtedy chytili výtlk mali smolu :-). Na križovatke smerom na druhé dlhé stúpanie mi regulovčík kričal 17. To bolo celkom fajn, ale to bolo ešte pred stúpaním. Bolo to drsné, tiahle a pomalé stúpanie najprv po asfalte, potom po rozbitej kamenistej ceste a nakoniec po lesnej ceste. Poriadne som sa tam vytrápil keď som sa chcel čo i len udržať. Kilá navyše bolo cítiť. Dobehla nás skupinka „chudých pretekárov“ zozadu. Záver kopca je typický svojím serpentínovým stúpaním. Tu som sa naštval a posunul svoj tep tesne pod 200 nech to mám čo najskôr za sebou. Svoju stratenú 17. pozíciu som mal späť.

Na trati Svätojurského maratónu

Nasledovala jazda po hrebeni vyznačujúca sa krátkymi stúpaniami  a hupmi. Opať to bolo rýchle a výbušné. Tu sa nachádzal aj jeden hnusný, veľmi prudký, 25% hup. Tu sa asi vytrápil každý z nás. Vedel narobiť pomerne veľké rozdiely. Po prejdení hrebeňa, kde sme sa neustále doťahovali, priťahovali a odťahovali. Potom nasledoval opäť rýchly a výdatný zjazd. Takéto môžem. Ďaleko dopredu bolo vidieť čo nasleduje.  Po ďalšom krátkom výšľape sme už boli v druhom kole.

Tu nás opať čakal ten spomínaný dlhý, hnusný a pomalý stupák zo serpentínovým koncom. Bol som rád, že vôbec točím. O žiadne trháky som sa tu nepokúšal. Ani som na to nepomyslel.

Jazda po hrebeni sa opakovala akurát s tým rozdielom, že sme už všetci  boli radi že ešte sedíme na bicykli a nikto sa netrhal. Tu si každý rok sľubujem, že už nebudem nikdy prvé kolo tak ťahať. Myslím si, že nie som jediný. Trápil som sa. V kopčekoch som sa cítil akoby som mal o 20kg viac ako predchádzajúce kolo. Hrozné. V spomínanom 25% strmáku som reálne uvažoval, že potlačím. Nebol by som sám. Nakoniec som chvalabohu ale nemusel. Po zjazde som vytvrdol ako epoxidová živica. Bol dlhší lebo smeroval až k záverečnéhu dorazováku v ktorom som sa modlil aby už skončil. Nemal konca. Žiadny pretekár z dlhej sa okolo mňa už nenachádzal. Možno to bolo fajn, bol som v suchu a na 17. mieste ale mal som chuť ešte sa „pobiť“. Dal som sa dohromady s pár pretekármi z krátkej trate. Záver tohto záverečného kopca, posledný zjazd a  cieľovú rovinku sme šli už spolu. Asi dva kilometre pred cieľom, tesne po zjazde, som ale vybehol na hlavnú cestu. Našťasie som zmiatol celú skupinku a o nič som neprišiel :D. Po cieľovej rovinke som vyhral svoj prvý „špurt“ v živote 😀 

Nakoniec som prišiel na 15. mieste a 12. v kategórii. Z celkového počtu 152 pretekárov na dlhej trati som bol s výsledkom spokojný. Už sa neviem dočkať ďalšieho maratónu.

Preteky opať vyhral Karel Hartl s časom 2:55. Nebyť Tomášovho defektu bolo by to inak. 🙂

Na strednej trati štartovalo celkovo  416 pretekárov a na krátkej trati to bolo 215 pretekárov. Dokopy v sobotu odštarovalo vo Svätom Jure 783 pretekárov. Veľmi slušná bilancia. Organizátori mali čo robiť.

Moji kolegovia štarovali na strednej trati. Robo nemal veľa šťastia a  chytil dva defekty. Keď som prišiel do cieľa, oni sa ešte trápili na trati. Hodinu a štvrť som vyčkával pri aute a tŕpol ako sú na tom. Po ich príchode sme oslávili úspešné preteky bez zranenia :-).

Víťazi Svätojurského maratónu

Atmosféra po preteku vo Svätom Jure je tiež špecifická. Stretnú sa tu všetci stáli bikeri prvý krát po zime. Každý sme zvedavý ako sa tomu druhému darilo cez zimu a čo má nové. Tento rok som ale žiaľ nemohol dlho zostať. Čakali ma pracovné povinnosti.

Dúfam, že sem zavítam aj o rok. Neviem si predstaviť, že by som Svätojurský maratón vynechal 🙂

 

Keďže som fotky robiť nestihol, dovolil som si použiť obrázky z nasledovných zdrojov :

ŠKODA Svätojurský MTB maratón 2017 >>

a

Mtbiker – Reportáž: ŠKODA Svätojurský MTB maratón – opať vydarený vstup do novej sezóny >>